O mne
Dovoľte, aby som Vás privítal na svojej stránke, kde budem predstavovať seba, svoju činnosť v Národnej Rade SR, ako aj svoju púť po Bratislavskom VÚC v rámci kampane na župana.
Volám sa Pavol Frešo, tento rok som dosiahol vek 40 rokov a v nasledujúcich riadkoch sa Vám predstavím. Kde začať? Najdôležitejšia je pre mňa moja rodina, začnem teda ňou.
Rodina
So svojou manželkou Zorou som sa zoznámil v autobuse číslo 108, ktorým sme obaja denne cestovali na to isté bratislavské gymnázium. Už vtedy ma zaujala svojou výnimočnou povahou a neprestáva ma fascinovať dodnes. Najviac u nej asi obdivujem jej celoživotnú túžbu pomáhať ľuďom. Vyštudovala odbor psychológia (s červeným diplomom) a v súčasnosti vyučuje a praktizuje historické formy terapie. Máme spolu dve krásne deti - Mária má deväť rokov a Oskar sedem. Snažím sa im venovať všetok svoj voľný čas, aj keď ho v tomto období veľa mať nebudem.
Moji rodičia už nežijú, ale mám brata Sláva, ktorý je zároveň aj mojim najlepším priateľom, čo si veľmi cením.
Za členov rodiny už považujem aj naše sibírske mačky, ktoré v malom chováme u nás doma. Je to naša spoločná záľuba a určite nás to stmeľuje, každému niečo podobné vrelo odporúčam. Veľa času spolu trávime aj na bicykloch a kondíciu si snažím udržiavať aj v posilňovni.
Vzdelanie a profesia
S trochou zjednodušenia by sa dalo povedať, že profesiou som počítačový programátor. Počítače ma začali zaujímať už ako chlapca, keď som sledoval mamu pri práci s tzv. programátorskou kalkulačkou. Časom som sa to naučil aj ja a vyhral som dokonca aj niekoľko žiackych súťaží.
Na strednú školu som preto išiel na gymnázium Novohradská, ktoré bolo vtedy známe zameraním na počítačovú výučbu. Mali sme k dispozícii dva počítače veľké ako skriňa a mohli sme chodiť na semináre o programovaní. Tu som sa zoznámil so známymi programovacími jazykmi Basic a Pascal, ktoré boli veľmi náročné na predstavivosť, čo bola pre mňa veľká výzva.
Počítače a programovanie ma prirodzene sprevádzali aj na vysokej škole, konkrétne na Slovenskej technickej univerzite, odbor elektronické počítače. Tu som mal prvý kontakt s tým, čomu dnes hovoríme osobný počítač. Po roku som však prestúpil na odbor automatické riadiace systémy, pretože sa mi zdalo málo byť iba technikom.
Po získaní inžinierskeho titulu sme dostali ponuku rozšíriť si ekonomický obzor bakalárskym štúdiom na Fakulte podnikového manažmentu na Ekonomickej univerzite. Túto ponuku som využil, pretože som si plánoval založiť firmu a chcel som si ju aj sám riadiť.
Neskôr som absolvoval aj dlhodobý výcvik v procese orientovanej psychológii - čiastočne preto, aby som si zdokonalil svoje riadiace schopnosti a čiastočne preto, aby som viac rozumel práci svojej ženy.
Po revolúcii som sa živil najprv školením ľudí pri práci s PC, neskôr som si založil firmu, ktorá sa zaoberala tvorbou informačných systémov. Tvoril som najmä ekonomické programy pre účtovníkov, obchodníkov s cennými papiermi, sklady, autoservisy apod. Ako som sa nedávno dozvedel, niektoré z nich sa využívali ešte v minulom roku.
Politika
Do politiky som sa rozhodol vstúpiť preto, lebo som chcel meniť veci okolo seba k lepšiemu a okrem volieb je to jediný demokratický spôsob, ako to dosiahnuť. Hlavnú úlohu pri rozhodovaní, do ktorej strany vstúpiť, zohrávali dve najdôležitejšie hodnoty - sloboda a ekonomické reformy socialistického hospodárstva. Najviac mi ich saturovala vtedajšia ODS.
Po rozdelení federácie a rôznych zlučovaniach som sa stal v roku 2005 podpredsedom Demokratickej strany pre vnútornú politiku. V roku 2006 som sa, dovolím si tvrdiť, významnou mierou podieľal na jej zlúčení s SDKÚ, za ktorú som bol v tom istom roku aj zvolený za poslanca Národnej rady SR. Podotýkam však, že som ani raz vo svojej politickej kariére nezmenil politické tričko a zostávam verný hodnotám, s ktorými som do politiky išiel.
Na stiahnutie:
Z galérie:
|
